Zaváňa to...neviem čím....

Život je veľmi vrtkaný a mi ani nevieme kedy čo na nás príde. Ale chceme to vlastne vôbec vedieť? Sme zvedavý kedy nás postihne veľká láska, koľko detí budeme mať alebo či budeme bohatí, krásni... ale chceme vedieť aj to kedy zomrieme?

Verím, že je niečo nebom a zemou ale vedieť kedy zomriem? Zdá sa mi to bláznivé upínať sa na daný deň a dovtedy si užívať.

Nemáme si užívať každý deň akoby bol ten posledný? Neviem, pretože nech sa snažím akokoľvek občas sa my stane, že si večer ľahnem a prajem si aby zajtrajšok bol lepší. A už len ten samotný fakt, že chcem aby bol zajtrajšok lepší je dôkaz toho, že chcem aby nejaký zajtrajšok ešte bol a to znamená, že som si dnešný deň dostatočne neužila.

Chápem, dosť komplikovaná veta ak uvážim zmysel celej tej myšlienky o smrti ale aj o tom je občas fajn písať. Je to “príjemná“ zmena po tých pochmúrnych myšlienkach a náladách aj keď aj toto tak asi vyznieva.

Ale nemusíte sa báť. Život je pre mňa totiž niečo veľmi posvätné a rada žijem aj keď to tak možno nevyzerá ale začína svitať na lepšie časy. Aspoň tak to Dee hovorí.

A keď už sme pri nej už zase je tá bláznivejšia. Najnovšie si zmyslela, že pôjdeme do Dysneylandu tak neviem čo si mám o tom myslieť. Asi sa do nej zase vrátil jej detský duch, veď koniec koncov všetci sme len ľudia...

S úsmevom a srdečným pozdravom....kisss

Komentáře k článku

---

Vložte komentář